Sulinka - minerálny prameň
Na teritóriu obce Sulín vo výške 425 m n. m. sa nachádza známa sulínska minerálna voda. Pramene tejto vody vyvierajú v magurskom flyši čergovskej jednotky bezprostredne pri rieke Poprad, na jeho ľavom brehu, pod vysokou, lesmi pokrytou horou Sliboň.
Sulínska minerálna voda sa na plnenie začala využívať v roku 1836. Obľúbeným a vyhľadávaným nápojom sa stala najmä potom, keď Ľudovít Tognio vo svojej knihe O minerálnych vodách Uhorska (Nehany szó Magyarhon ásványvízeiröl) poukázal na vynikajúce vlastnosti tejto vody. Julij Ivanovič Stavrovskij - Popradov, básnik tohto kraja, ktorý tu prežil svoju mladosť, vo svojich „Náčrtkoch z Popradskej Rusi" v roku 1872 o sulínskej minerálnej vode uvádza, že „voda je veľmi silná, krištáľovo čistá, bezfarebná, stále sa pení, zmiešaná s vínom šumí, a keď dlho stojí, černie, vyzerá ako atrament. Jej chuť je príjemne kyslá, voda prenikavo ochladzuje. V dobre zatvorenej fľaši sa nekazí aj niekoľko rokov, len sa oddeľuje hrdzavožltá usadenina. O tom, že užívanie tejto vody je užitočné pre zdravie, najkrajšie svedectvá podávajú obyvatelia Sulína, ktorí stále pracujú s touto vodou a užívajú ju. Títo ľudia sú takí zdraví, silní a pekní, že im podobných na celom okolí nenájdete."
Výborná minerálna voda Sulínka z prameňa Koruna bola niekedy známa nielen na širokom okolí ako liečivá voda na hrdelné, črevné, žalúdočné a ďalšie choroby, ale plnili ju do fliaš a dodávali na domáci trh a s etiketou Szulini savanyú víz a Szuliner Sauer Wasser sa vyvážala aj za hranice, do mnohých krajín Európy, ba aj do Spojených štátov amerických. Minerálna voda sa plnila do špeciálnych fliaš, nazývaných hlavy, ktoré sa vyrábali v sklárskej huti v Malom Lipníku a v roku 1891 aj v obci Veľký Sulín. Práce pri plnení fliaš minerálnou vodou vykonávalo päť skupín robotníkov. Jedna skupina robotníkov umývala fľaše v rieke Poprad, druhá ich nosila k prameňu, kde ich dvaja robotníci napĺňali minerálnou vodou, tretia skupina zatvárala fľaše, štvrtá ich pečatila smolou a posledná skupina nalepovala etikety. Fľaše naplnené minerálnou vodou a zapečatené sa ukladali do drevených debničiek, v ktorých sa prepravovali. Každý týždeň v pondelok a piatok prichádzali furmani so sulínskou minerálnou vodou do Prešova, kde ju skladali na železničnej stanici. Od l. januára do polovice septembra 1872 bolo do Prešova dovezených 20 260 debničiek sulínskej minerálnej vody. Za jednu debničku sa platilo 4 guldeny a 50 grajciarov. Za uvedené obdobie vlastníci prameňa synovia barónky Kornélie Paločaj dostali 91 170 guldenov. Po odpočítaní všetkých nákladov čistý zisk bol 50 000 guldenov. Sulínsky prameň bol teda dobrým zdrojom príjmov rodiny Paločaj. V 19. storočí sa ročne naplnilo 500 tisíc fliaš tejto minerálnej vody.
Pred druhou svetovou vojnou majiteľom sulínskeho minerálneho prameňa bol Gejza Alapi Salamón. Aj pri nedostatočných komunikáciách a bohatom sortimente ďalších minerálnych vôd bola prevádzka rentabilná.
Pri úprave slovensko-poľských hraníc rozhodnutím slovensko - poľskej delimitačnej komisie 1. decembra 1938 bol Poľsku odstúpený úzky pás územia pri rieke Poprad aj so sulínskym minerálnym prameňom. V roku 1939 po porážke Poľska hitlerovským Nemeckom bol prameň prinavrátený pôvodnému majiteľovi a minerálna voda sa plnila a vyvážala až do roku 1944. Po oslobodení rozhodnutím konfiškačnej komisie v Starej Ľubovni dňa 7. decembra 1946 bol majetok Gejzu Alapi Salamóna aj s minerálnym prameňom podľa nariadenia číslo 64/1946 Zb. skonfiškovaný. Po znárodnení minerálnych zdrojov v roku 1948 podľa zákona číslo 125/1948 zo 6. mája 1948 komisia Povereníctva zdravotníctva vykonala previerku minerálneho prameňa a mala urobiť aj chemický rozbor vody. Avšak mimoriadne nepriaznivé povetrnostné podmienky nedovolili uskutočniť chemickú analýzu vody.
Pôvodne to bol jeden prameň minerálnej vody. Po rekonštrukcii v roku 1960 boli dva oddelené zdroje: Sulínka P-1 a Sulínka P-2, nachádzajúce sa v osemuholníkovom prístrešku.Zvýšenú pozornosť sulínskemu minerálnemu prameňu sa začala venovať po znovuutvorení okresu Stará Ľubovňa v roku 1968. Uvažovalo sa aj o racionálnejšom využívaní sulínskych minerálnych prameňov. V roku 1972 inžiniersko- geologický a hydrologický prieskum vykonal analýzu oboch zdrojov.
Voda bola klasifikovaná ako prirodzená, slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, sodno-horečnato-vápenatá, uhličitá so zvýšeným obsahom lítia, studená, hypotonická.Pri úprave prameňov v roku 1972 boli navŕtané ďalšie dva zdroje, vrt Sa- 1 a Sa-2.
Voda z oboch navrtaných zdrojov bola prírodná, stredne mineralizovaná, hydrouhličitanová, sodno-horečnato-vápenatá, uhličitá, so zvýšeným obsahom lítia, studená, hypotonická. Niektorí autori (O. Franko, S. Gazda, M. Michalíček) ju podľa chemizmu zaraďujú k prechodnému karbonátovo - silikatogénnemu typu a charakterizujú ju ako vodu studenú, stredne mineralizovanú, silne uhličitú, nátriumkarbonátovú, chloridovú, dusíkovú.
Po zmene spoločenského systému sa začali realizovať snahy o využitie minerálnej vody Sulínskeho prameňa. Utvorila sa spoločnosť Sulínka, spol. s r. o. (s ručením obmedzeným) s cieľom využívať tento doposiaľ nevyužívaný prameň liečivej minerálnej vody.
Voda sulínskeho minerálneho prameňa svojím chemickým zložením a vlastnosťami spĺňa požiadavky minerálnej vody na verejné využitie ako osviežujúca stolová voda a liečivý prostriedok na pitnú liečbu. Liečivé vlastnosti sulínskej minerálnej vody sú najmä v dostatočnom obsahu oxidu uhličitého, ktorý v kombinácii s chemickým zložením vody priaznivo pôsobí najmä pri chorobách tráviacich ústrojov. O jej blahodarných účinkoch na ľudský organizmus nemožno pochybovať. Svoje uplatnenie má osobitne dnes, keď sa prejavuje nedostatok kvalitnej pitnej vody. Potreba človeka žijúceho v súčasnom pretechnizovanom svete zbaviť sa psychickej a fyzickej únavy, duševného vypätia, obnoviť a načerpať nové sily, sa stala nevyhnutnosťou a vyžaduje bezprostredný styk s čistou, neporušenou, zušľachtenou prírodou a využitie liečivých účinkov minerálnych vôd. Jedným z takýchto miest je čarokrásne okolie prameňa Sulínky, ktoré umožňuje dnešnému človeku využívať blahodarné účinky minerálnej vody, priaznivú klímu, pobyt na zdravom vzduchu v esteticky pôsobivom prostredí.
