Šovtystvo /nižnij konec/
Koščiľnikovi /Petriľákovi/
Mali pekný murovaný dom. Deti sa vybrali do sveta. Štefan do Medzilaboriec, dcéra Hanka do USA. Starí zomreli, v dome nejaký čas bývala Kačolajka /pôrodná baba v dedine/. Dom zostal opustený a keď schátral, kúpil ho Ján Boguský /Osifčin/ z vedľajšieho domu, teraz je tam len holý pozemok.
Osifčiny /Boguskí/
Teta pochádzala z Malého Sulína. Spolu s manželom mali 8 detí. Najstarší Michal s manželkou Helenou od Košuty /Boguskou/ boli na štátnych majetkoch na strednom Slovensku, potom sa vrátili a postavili si nový dom, v ktorom aj dožili. Mali 7 detí.
Staškovi /Hriňákovi/
Ján mal manželku Martu od Kačojurka /Dvorožňákovú/. Mali 5 deti. Brat Štefan mal za manželku od Mlynarských /Boreckú/, odišli spolu do Čiech a tam aj dožili.
Iľkojanka
Pri Staška bývala veľmi chudobná rodina. Priženil sa tam Michal Špes z Poľska, keď ovdovel, išiel bývať s vdovou Gburovou, ktorá sa vydala za neho a vychovala mu 6 deti. Najmenší Janko bol bábätko.
Mlynarski /Boreckí/
Bývali za potokom, kde je volejbalové ihrisko. Mleli múku, preto sa do nich tak aj volalo. Mali syna Miška, Marta sa vydala do Staška, Janko a Štefan po vojne odišli do Čiech. V ich dome bola nejaký čas škola 1.- 2. ročník. Učili sa spolu, po výstavbe novej školy tam bola krčma.
Za potokom , oproti Staška žili aj cigáni. Keď im chalúpka spadla, úrad im dal pľac na Rovenkách. Cigáni robili kovadla, poriska, robili brány aj motyky. Mali troch synov. Do Kadane odišli asi v 50-tych rokoch.
Kokindovi /Kuzmiakovi/
Prisťahoval sa z Maľarovky do domu po Židoch. Mali spolu 4 deti, vychovávali aj vnučku Margitu.
Jevčíny
Medzi Špesovými a Kokindovými bol pozemok Jevčín, obyvateľov ani dom nepamätám.
Kučovi
Michal Kuča mal postavený veľký drevený dom, v ktorom býval s manželkou od Kuby zo Závodia, kde mal aj obchod so všetkým tovarom a krčmu. Mali spolu 7 deti. Deti sa rozišli do sveta. Ujo Kuča ovdovel a tak sa pobral aj on do Čiech. Tam sa ešte oženil a dožil spolu s manželkou. Syn Michal bol po čase riaditeľom Základnej školy v Sulíne, manželku mal z východu, bývali spolu v školskom byte. Pozemky odkúpil štát a na nich sú postavené dve 6-bytové jednotky.
Kičurovi
Mali postavený drevený dom na pozemku, kde predtým stal dom Ulin. Uľa mala za manžela Jána od Petrička. V Ulinom dome, keď odišla na Ukrajinu, bola aj základná škola, chodili tam vyššie ročníky. Drevený dom Kičurov zhorel v roku 1976 a na vedľajšom pozemku už mali vybudovaný nový murovaný dom. Teta Kičurová bola nejaký čas v USA, mala tam bratov aj sestry Petriľákové. Z peňazí, ktoré zarobila v Amerike, si postavili dom, po čase aj tzv. letnú kuchyňu, kde teta dožila. Syn Miško dožil v sociálnom ústave v Kuržlove a jeho sestra Helena býva v Košiciach.
Hriňákovi
Boli dve rodiny. Ján mal za manželku Veronu z Malého Sulína, Michal Máriu Fiľákovú. Ján s manželkou bývali v jednej polovici domu, v druhej Michal, ale ten skoro s manželkou odišiel do Popradu, kde pracoval ako obuvník. Deti Jána sa rozišli po svete, zostala sama Verona, dom im zhorel a tak bola nejaký čas ubytovaná v kasárni. Keď sa kasáreň predala, išla bývať ku synovi Michalovi do bytovky.
Judovi /Boguskí/
Boli dvaja bratia. Ján ženatý s manželkou Annou mali 7 detí. Brat Michal tiež bol ženatý s Martou od Kajščiny /Olekšákovou/, avšak nežili spolu.
Stoľarovi /Guregovi/
Štefan mal brata Michala, ktorý bol ženatý a býval v Hute /Stoľarovi/. Štefan mal za manželku od Bondrišinych /Duboveckú/ a mali spolu 5 dievčatá. Mária vydatá za Ondrejom, Anna za Vitkom, Helena do Hromoša, Marta a Katka odišli na Liptov. Ujo chorľavel, bola u nich veľká bieda a keď zomrel, manželka s deťmi odišla na Liptov na štátne majetky aj so zaťom Ondrejom Knapom. Katka išla na pohreb sestre Márii a keď vystupovala z autobusu, zrazil ju ďalší autobus a tak dve sestry zomreli hneď po sebe. Hovorilo sa, že v tom dome nebolo žiadne šťastie, že bol prekliaty.
Koščilnikovi /Boguskí/
Bývali v malom domčeku na pozemku, kde teraz majú dom Malastovi. Ujo pochádzal zo Závodia, za manželku si zobral Annu Pokrivčákovú. Keďže boli pomery biedne, z gazdovstva sa nedalo vyžiť, odišli do Čiech do Radonec u Kadane.
Hurcikovi /Dvorožňákovi/
Ujo pochádzal od Kačopetra /Maľarčíka/, priženil sa k tete, ktorá pôvodom pochádzala z Hraničného od Kuroša. Starala sa tu o starú babku a tak spolu založili rodinu. Mali 8 deti, štyri im zomreli vo vojnovom období na týfus. Ostatní sa rozišli do sveta, ujo zomrel, tetu si zobral syn Michal do Ivachnovej. Dom predala dcéra Helena rodine Klimčákovej.
Perunski /Borecki/
Mali dom tam, kde teraz stojí prvá bytovka pri škole. Ján s manželkou Máriou mali 6 detí. Jan chorľaviel a skoro zomrel. Najstarší syn mal 12 rokov a najmladší 6 mesiacov. Ľudia na nich poukazovali, pretože deti boli malé a boli chudobní. Najstarší syn Ján a Mária odišli do Čiech, Marta a Michal sa odsťahovali do Popradu, dcéra Helena sa vydala do Podolínca a Anna sa vydala na Závodie za Zagoru.
Židia
Na pozemku, kde teraz stojí škola, boli Židia. Mali obchod aj krčmu. Pamätníci rozprávali, že chodili nakupovať do Bertmanky.
Rodina Židov žila aj na pľaci u Kokindu. Pred domom mali veľký balkón a dom sa tiahol popri ceste. Mali tam obchod a bola tam aj škola.
Haľošovi /Špesovi/
Pôvodne tam bývali manželia Gburovi, ujo zomrel, teta zostala s dvomi chlapcami. Tí už boli veľkí, odišli z domu, jeden bol v Ľubovni policajtom, priženil sa k tete. Špes, ktorý pôvodom bol z Poľska, ale mal manželku od Kučojanka /pri Staška/, ovdovel a ostali mu malé deti, najmladší Janko bol bábätko, vychovávali ich spoločne. Deti sa rozišli, ujo zomrel, po čase aj teta, dom zostal prázdny a rozpadol sa.
Medzi Hriňákovými a Špesovými bol starý dom, v ktorom býval alebo Pjaták Peter od Hrobára. Mal manželku zo Ščerbovky Gumuľákovu. Odišli preč, pozemok predali Hriňákovým.
Hurcikovaska /Hriňákovi/
Pôvodne bývali na pozemku pri Judových, ale okolo tiekol potôčik a často ich zaplavoval. Tak sa vybudovali na novom pozemku. Teta vlastnila pozemok po Hriňákových, pochádzala z Malého Sulína. Ján s manželkou Máriou od Paraščinych mali spolu 6 detí. Syn Štefan s rodinou zostal doma a postavil dom na vedľajšom pozemku.
Kasáreň
Bola pôvodne obsadená žandármi pohraničiarmi, bývali tam aj pracovali a starali sa o ochranu štátnej hranice s Poľskom. Neskôr tam žili učitelia, ale aj iné rodiny.
Mlynarski /Pavľakovi/
Prisťahovali sa z Poľska. Otec i syn Fero boli mlynármi a mali aj gáter /pílu/, rezali drevo na dosky. Keď zomreli, deti sa rozišli, budova mlynu bola presťahovaná do skanzenu na hrad v Starej Ľubovni.
