Pri cerkvi /Od Žaka po úrad/
Žakovi /Knapovi/
Ujo pochádzal z Malého Sulína od Žakovych /Knapových/. Priženil sa do Žaka a tak sa potom po nich aj volalo, mali spolu 6 deti.
Kručišini /Krukovi/
Teta pochádzala zo Závodia. Žili biedne, mali spolu 5 deti: Helena, Štefan, Mária, Vasil a Miško robil v lese, obesil sa doma. Mária sa odsťahovala do kasárni a mala Milku a Mira. Vasil si zobral ženu od Kačujurka a odišli do Ľubovne. Helena a Štefan odišli do Čiech.
Drdovi /Olekšákovi/
Mali drevený dom, chátral im, keďže ujko Jurko bol invalid, nemohol opraviť a tak sa presťahovali do domu po optantoch do Jacoša /Boreckých/ pri Cerkvi. Mali 6 deti.
Drdišiny /Malastovi/
Teta pochádzala od Minďarskych /Boreckých/ mali jedného syna, ten si vzal za manželku od Paraščinych /Boreckú/ a mali spolu 9 deti.
Kučovi
Muž bol brat Kuču, ktorý žil na pľaci kde stoja teraz dve bytovky, mali s manželkou spolu jedného syna. Ten odišiel do Čiech, bol policajtom s vysokou hodnosťou, zobral mamu k sebe, mal manželku ťažko chodiacu. Dom na tom mieste spadol.
Kučovi – Bošňakovi /Boreckí/
Ujo mal manželku z Medzibrodia, mali spolu 5 deti. Doma zostal Mikuláš invalidný dôchodca /mal jednu nohu kratšiu/ a oženil sa s Annou Lompartovou, ktorá sa vrátila z Ukrajiny a mali spolu 5 deti.
Kuchenčiny /Lompartovi, Hutníkovi/
V starom dome sa narodili Hutníkovi - Mária / vydatá Lompartová/, Katarína /Borecká ( Kučová)/ , Helena /Borecká ( Klimčáková)/, Anna, ktorá žila v Mariánskych Lázňach, Marta a Štefan a Ján, ktorý je pochovaný na Ukrajine. Michal Lompart a manželka Mária rod. Hutníková odišli na Ukrajinu. Po návrate z Ukrajiny prišli do Boreckých /Kučových). Helena Klimčáková kúpila od Bondrišiných stodolu s dreveným domom pre seba. Keďže Lompartovi sa vrátili z Ukrajiny, prenechala im drevený dom. Stodolu Klimčákovi rozobrali a drevo so zobrali domov. Do starého domu Kuchenčiných sa nasťahoval Márii Lompartovej rod. Hutníkovej strýko Hutník /Košč/. On svoj murovaný dom mal prázdny a zamknutý. Po smrti manželky odišiel bývať do Bartkových a vtedy Lompartovi začali prerábať svoj rodný dom. Starý zbúrali a postavili nový.
Kučojanka /Kučovi/
Bol malý domček pod Kuchenčinými, na mieste, kde je teraz záhradka u Lomparta. Keďže bola chudoba, odišli do Čiech a tam dožili. Deti sa vrátili po manželky naspäť, jeden syn si prišiel po manželku Martu Matviakovu z Doščany. Ich syn robil hodinára v Čechách a bol veľmi šikovný.
Vazorkovi /Dvorožňákovi/
Dom mali pri Leška. Boli dvaja bratia Michal a Jurko. Michal mal manželku Dvorožňákovú od Kačujurka. Jurko nebol ženatý, lebo mal len jedno oko /druhé mal poškodené/, odišiel do Čiech. Tam si založil rodinu a prišiel naspäť zlákať viac rodín, aby odišli do Čiech. Tak sa aj stalo, skoro z polovice dediny odišli občania do Čiech. Hovorilo sa: „Slepy Vazorkiv otvoril ľuďom cestu za lepšími podmienkami“. Bola to pravda. U Vazorka sa často konali zábavy aj za bývania, ale aj potom, keď zostal dom prázdny. Tak ako u Chocholika aj u Vazorka hrávali ujko Gburski a cigán Červeňák z Kremnej a potom aj ujo Hriňák /prezývali ho tato/.
Leškovi /Krendžeľakovi/
Ujo sa priženil z Krendžeľovky a mali spolu tri deti. Teta mala brata Mikolaja, ktorý bol hluchonemý a keď sme išli do školy, naháňal nás a tak sme sa ho veľmi báli. Dve deti boli mentálne zaostalí a keď zomrela teta, umiestnili ich do ústavu. Najstaršia sa vydala za Živčáka z Mníška a odišli zo Sulína. Ujo zostal sám, potuloval sa, až raz ho zrazilo auto a zomrel.
Jacošovi /Boreckí/
Bývali v dome nad Cerkvou pri cintoríne, odišli ako optanti na Ukrajinu po vojne, dom si kúpili Drdovi /Olekšákovi/ .
Drdovi /Olekšákovi/
Žili v ňom Juraj a Marta. Juraj bol invalid. Stalo sa tak, keď spolu s ďalšími z dediny pašovali z Poľska tovar. Keď ich financi chytili a ujo nevyzradil ďalších, ktorí s nim pašovali, zbili ho tak, že ostal invalidom do konca života. Mali spolu Annu vydatú za Judom, Máriu vydatú Perunskim, odišli do Popradu, Peter mal manželku z Legnavy a odišli do Levočských Lúk, Štefan odišiel do Čiech, Janko sa oženil na Malý Lipník, Vasil ostal slobodný. Syn Michal s manželkou Katarínou /vdovou po Michalovi Bartošovi/ostali v tom dome. Spolu mali 4 deti z a z prvého manželstva 3 deti: Miška, Máriu a Helenu.
Petričkovi /Boreckí/
Michal Borecký (nar. r. 1867) s manželkouTeodoziou, rod. Dvorožňákovou mali veľa detí - Katarína sa vydala do Papušáka, Juraj sa oženil do Minďarských, Peter s manželkou z Medzibrodia od Večiurka odišli na Ukrajinu, Štefan odišiel do USA, Ján s manželkou Helenou /Uľa/ bývali v dome na pľacu Kičurových, po smrti manžela odišla na Ukrajinu, Mikuláš odišiel na Ukrajinu, Mária sa vydala za Pixa zo Slávkova, Peter sa oženil na pľac Pjatákových na Malý Sulín a tiež odišli na Ukrajinu. Doma zostal Michal (nar. r. 1886), s manželkou Annou Petriľákovou z Medzibrodia od Mazuru mali 9 detí: Ján sa priženil k vdove po Vasilovi Cicákovi do Huty, Štefan mal manželku Margitu z Hraničného – žili v Kežmarku, Katarína sa vydala za Petriľáka (Jurčo) na Medzibrodie, Michal sa priženil k Hutníkovcom (Vaňovým) na Doščanu, v roku 1947 odišli na Ukrajinu, v roku 1965 sa vrátili, potom žili v Ružomberku, Starej Ľubovni a najdlhšie v Sečovciach, Peter bol slobodný – žil v Medzeve, Mária sa vydala za Sýkoru na Hraničné, Jozef (manželka Anna) sa priženil do Rakovca nad Ondavou, Ondrej mal manželku Helenu z Torysy – žili v Prešove. Doma zostal Vasil, bol slobodný, dochoval rodičov, sám gazdoval a keď zostarol na žiadosť obce bol umiestnený v Ústave sociálnych služieb v Legnave. Dom je presťahovaný do skanzenu v Svidníku.
Paraščiny /Boreckí/
Paraščin bol zvonár. Za vojny ukrývali žida pri zvonách v cerkvi. Teta pochádzala od Kučových, keďže mali možnosť odísť do Čiech, urobili tak a tu nechali schátrany dom, ktorý po čase spadol. Z toho pľacu Mária sa vydala do Hurcikovaska, Anna do Drdišiných, Marta vydatá za Perunskim, Helena a Miško v Čechách. Ich otec Miško Paraščin pomáhal zbojníkom, ktorí si ukrývali poklad v zbojníckej džure.
Minďarski /Boreckí/
Juraj sa priženil od Petrička /Boreckých/. So Zuzanou manželkou mali spolu 5 deti. Mária vydatá za Havrivom, Anna na Kremnú, Štefan, Janko a Peter odišli do Čiech. Na vedľajšom pozemku si vybudovala dom dcéra Mária s manželom Jánom od Havrivy. Mali spolu 4 deti.
Terčiny /Boreckí/
Mali drevený domček v schátralom stave, všetci odišli do Čiech.
