Pamiatky
Kostol sv. Michala archanjela
Kostol sv. Michala archanjela (gréckokatolícky) je neoklasicistický, postavený roku 1879. Je jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria a s rovným stropom. Pred svätyňou sú po stranách malé kaplnky. Na ľavej strane je umiestnený oltár Božského srdca. Veža je s barokovou baňou. V roku 1968 bola ku svätyni zo severovýchodnej strany pristavaná sakristia a v roku 1994 opravená veža kostola, ktorá bola pokrytá medeným plechom.
Ikonostas z roku 1896 tvorí drevená trojradová architektúra s cárskymi dverami a spodnými obrazmi od Jána Bogdanského z Dobromilu z roku 1896. Na pravej strane ikonostasu je inštalovaná ikona prešovského biskupa Petra Pavla Gojdiča a na ľavej strane ikona biskupa Vasiľa Hopku. V roku 1987 sa uskutočnila kompletná rekonštrukcia ikonostasu v hodnote 262 876.- Kčs Zlatenú stenu a drevené ornamenty v roku 1995 nanovo zhotovil rezbár Michal Hutník zo Sulína.
Kazateľnica - je klasicistická polychromovaná drevorezba. Pozostáva z oblého rečišťa, spojovacej dosky a striežky. Na schodoch je výjav proroka Eliáša vchádzajúceho do neba na ohnivom voze.
Oltár z roku okolo 1837 je klasický murovaný štvorcový stôl so štyrmi stĺpmi na rohoch, ktoré sú na vrchu ukončené baldachýnom. Na prednej časti je olejomaľba na plátne s výjavom „Bratovražda Ábela" (138 x 67 cm) od neznámeho maliara. Pozoruhodnou súčasťou oltára je z troch strán presklený svätostánok.
Bočný oltár - je na ľavej strane pred bočnou kaplnkou. Nad oltárom je olejomaľba na plátne „Božské srdce" z roku 1971 (106 x 166 cm) od M. R. Jordána.
Vnútorné zariadenie kostola je z 20. storočia. V kostole sa nachádzajú obrazy sv. Michala, Jána Zlatoústeho, Gregora Bohoslovca, Bazila Veľkého a oltárny výjav bratovraždy Kaina a Ábela. V lodi chrámu na stenách medzi oknami, sú inštalované olejomaľby na plátne: Zmŕtvychvstanie Krista (90 x 130 cm), Usnutie Bohorodičky (78 x 105 cm), Krst Krista (90 x 130 cm).
Žertvenik - stôl na prípravu obetných darov. Nad ním je olejomaľba Ukrižovanie (65 x 135 cm) z roku 1900 od Jana Bogdanského.
Historicky sú hodnotné liturgické knihy, evanjeliáre a bohoslužobné knihy písané v cirkevnom slovanskom jazyku. Najstaršia modlitebná kniha je z roku 1780.
Pamätná tabuľa venovaná Júliusovi Ivanovičovi Stavrovskému - Popradovi.
Mlyn
Pre hospodársky a občiansky život v obci boli nevyhnutné aj technické stavby - mlyn, píla a valchy. Mlyn bol na začiatku 20. storočia majetkom obce, mlynárom bol Minďarský. V 30. rokoch 20. storočia bol odkúpený Jánom Pavliakom, mlynárom zo Zamaguria, ktorý okolo roku 1935 zrealizoval jeho prestavbu a pôvodné kamenné mlecie zariadenie vymenil za mleciu súpravu - valcovú stolicu. V rovnakom období zakúpil aj lúpačku (špicmašinu) na výrobu krúp. Mlelo sa v ňom nepretržite deň a noc nielen pre miestnych obyvateľov, ale aj pre okolité obce. Za jeden mlynársky rok, ktorý trval od konca septembra do polovice júla, sa v tomto mlyne zomlelo 13 - 14 vagónov jačmeňa a žita.
Táto technická stavba pozostávala z piatich funkčných častí: mlynice, píly, hnacieho kolesa, vodného náhonu a obytnej časti. Mlynica svojou funkciou a veľkosťou tvorí podstatnú časť objektu. Má tri úrovne: suterén, kde je umiestnené hnacie, prevodové a zdvíhacie zariadenie, na prízemí je inštalované mlecie zariadenie, lúpačka na krúpy, múčny cylinder a na povale je násypné zariadenie a šrotcylinder. Mlynica je prepojená s obytnou časťou a pôvodne bola spojená aj s pílou.
Mlynár Ján Pavliak mal troch synov. Dedičom tohto objektu sa stal syn František, narodený v roku 1917. Mlyn a pílu prevádzkoval do roku 1950. Koncom 70. rokov 20. storočia, na veľkú škodu, pílu rozbúral. Mlyn bez obytnej časti bol začiatkom 80. rokov 20. storočia rozobraný a znovu postavený v Ľubovnianskom múzeu v Starej Ľubovni - v národopisnej expozícii v prírode pod hradom.
