Domy a bývanie
Sulín je pomerne rozľahlá obec, tiahne sa úzkou dolinou. Svahovitý terén ovplyvnil sídelnú formu obce. Usadlosti majú nepravidelnú zástavbu hospodárskych stavieb, sú postavené tak, ako to dovolil terén, nie sú oplotené. Domy sú postavené na ľavej strane potoka. Tradičným stavebným materiálom bolo drevo z ihličnatých stromov. Kameň používali na podmurovky a výstavbu pecí a pivníc. Vyskytovalo sa tu zopár domov z nepálených tehál (vaľkoch), ktoré stavali miestni murári – samoukovia. Drevo na stavbu domu získavali z urbárneho lesa. Pri výbere dreva dbali, aby to nebol strom, na ktorom sa obesil človek alebo doň udrel blesk. Keďže pripraviť drevo na stavbu bola veľmi náročná práca, museli si obyvatelia obce navzájom pomáhať. Tesárstvo a stolárstvo najlepšie ovládali muži z časti obce Závodie. Kresanie dreva trvalo štyrom chlapom 2 - 3 dni, samotná stavba domu 5 – 6 dní. Stavalo sa prevažne v období pred kosbou sena, keď bolo na poli menej práce.
Stavebný pozemok volali funduš, pozemok po zhorenom dome pohorenisko. Boli poverčiví, a preto dom nestavali na mieste, kde bol zrezaný ovocný strom. Keď tak akýsi gazda urobil, krátko po postavení domu mu opuchli nohy, že sa nemohol pohnúť. Vyzdravel až potom, keď dom premiestnili na iné miesto.
Dom (chyža) bol dvojpriestorový. Pozostával z veľkej izby zvanej švitlica a vstupného priestoru – pitvora, ktorý bol rozdelený ľahkou doskovou stenou na „šini a pekarňu“. Pekarňa bola zadná časť vstupného priestoru domu, kde bolo otvorené ohnisko a ústie do chlebovej pece, tiež kuchynské náradie - teda čierna kuchyňa. Vyskytovali sa tu aj domy s komorami, ktoré boli umiestnené na konci domu alebo naboku pozdĺž izby, s okienkom do priečelia. Do komôr sa vchádzalo z izieb alebo z pitvora.
Zrub domu bol postavený tradičnou konštrukciou. Uhly spodných driev viazali na kladku, uhly stien viazali čapovaním a posledné drevá stien na zvjazku. Pozornosť venovali prvému spoju základových driev. Na spoj vyrezali kríž, pokropili svätenou vodou, vložili mincu a posvätené byliny. Prvé tri drevá zrubu zospodu bielili a zdobili vápnom.
Strecha (dach) mala sedlový tvar s krokvovou hambálkovou konštrukciou krovu. Na pokrytie striech používali drevený šindeľ. V osade Závodie bývali aj slamené strechy.
Štíty domov boli mierne zasunuté s podlomenicou (striškou) s 3 – 4 radmi šindľov. Tieto štíty neboli vo vrchole ukončené kužeľom (halkou ani bankou). Štíty na domoch postavených v medzivojnovom období lícovali s priečelím, avšak hrebeň strechy bol predsunutý. Vo vrchole bol ozdobený priečnym hranolom (bantom) a špicatým kolíkom.
Škáry v zrube upchávali suchým machom. Povrch škár mazávali hlinou. V 30. rokoch 20. storočia vnútorné steny izby omietali hlinou zmiešanou s plevami. Na štítovej stene domu bývali dve izbové okienka a jedno smerovalo do dvora. V pitvore bolo iba jedno okienko.
Dôležitú funkciu v dome mala pec. Bola umiestená v kúte izby za dverami pri stene s pitvorom. Základ pece tvorila kamenná výmurovka z veľkých riečnych kameňov do výšky 50 cm, na povrchu upravená asi 20 cm hrubou vrstvou hliny. Túto vymurovanú plochu nazývali vatra. Asi dve tretiny tejto plochy obložili debnením (šalungom), do prostriedku položili hrubý drevený klát a okolo neho nabíjali hlinu zmiešanú plevami alebo posekanou čačinou. Nad klátom ešte hlinu ubíjali do výšky 40 cm. Takto ubité telo pece nechali schnúť a potom klát zapálili. Spaľoval sa pomaly, 3 – 4 dni. Keď klát dohorel, vnútorný priestor vyčistili a povrch vymazali hlinou. Jedna tretina pôvodnej vatry vpredu zostala na úrovni otvoru – ústia do chlebovej pece - toto miesto nazývali pripecok, na ktorom sa na otvorenom ohnisku varilo. Tento typ chlebovej pece je starším vývojovým variantom pece v tejto oblasti. Novšie varianty chlebovej pece mali ústie orientované cez stenu do pitvora, už spomínanej pekarňe.
Rodiny boli kedysi početné. V jednej izbe bývalo 10 – 15 osôb. Preto zariadenie izby – počet postelí a lavíc, muselo zodpovedať týmto požiadavkám. Okrem toho izba slúžila na varenie, v zimných mesiacoch sa tu vykonávali rôzne práce, a ak bolo potrebné, dokázali prichýliť aj potulného žobráka. V zimných mesiacoch mali miesto v izbe aj malé jahniatka alebo teliatka. V kúte izby bola veľká pec. Keď bola vyhriata, používali ju aj na spanie. V diagonálnom kúte oproti peci bol stôl, za ním lavice s operadlom a nad ním na stenách viseli obrazy svätcov a patrónov, maľované hrnčeky a taniere. Obrazy boli vyzdobené farebnými papierovými kvietkami. Ak bola v dome komora, využívali ju na uskladnenie potravín - múky, chleba, mlieka, suda s kapustou, tiež na odkladanie pracovného odevu a náradia na spracovanie ľanu. Múku a potraviny skladovali v drevenej pozdĺžnej skrini (pajstrune) alebo v závesnej polici (šafke) s uzavretým priestorom v spodnej časti. Na povalách domov v drevených súsekoch skladovali obilie a voľne suchú trávu (otavu).
Na usadlostiach boli bez pravidelného usporiadania postavené hospodárske budovy. K základným hospodárskym objektom patrili: stodola, maštaľ pre kone a dobytok, chlievy pre prasatá, ovčiarne a sýpka. Stavali ich z tenšieho, menej hodnotného dreva. Zrubovú konštrukciu často kombinovali s doskami. Pred postavením maštale pozemok kropili svätenou vodou, aby sa dobytku dobre darilo.
